reklama

Rakúske železnice

V sobotu sme sa s pár snehu a lyžovaniachtivými kamošmi vybrali lyžovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Tento rok som už lyžovala, šli sme autom, ale to boli ešte suché cesty a najmä kamarát s autom k dispozícii /ďakujeme Juraj :-)/. V sobotu sme sa rozhodli, že za snehom pocestujeme vláčikom, nie do Modry, ale do rakúskeho Semmeringu. Slovenské železnice, predpokladám, že v spolupráci s tými rakúskymi, každý zimný víkend vypravujú z Petržalky vlak, ktorý nás za necelé tri hodinky doviezol až priamo na miesto činu, už sme sa len nechali odviezť kúsok busom a mohli sme skočiť do lyží a celý den lyžovať čo hrdlo ráčilo, nohy vládali, a keďže v sobotu celý deň snežilo, čo oči videli. Bolo super, plánovali sme to už dlhšie a výletík sa nám vydaril. Ale nie o tom som chcela. Cestou späť už snežilo celkom výdatne, dívajúc sa cez okno na tú chumelicu sme boli radi, že sedíme vo vlaku, a ani spoločnosť násťročných snowboardistov chváliacich sa poslednými stiahnutými zvoneniami a na môj vkus až príliš často používajúcich slovíčka typu je***, ko*** a pi** nám nerobila problémy, skôr sme sa na nich bavili, a len spomínali na rakúskych snowboardistov z rána. Ozaj, počuli ste už rakúsky punk? :-) Párkrát sme zaregistrovali iskry lietajuce od elektrického vedenia vlaku, ale to v takom počasí asi nie je nič nenormálne, až na to, že sme asi pol hodinu pred Viedňou zastali v nejakej stanici, a na obyčajnú zastávku sme stáli príliš dlho. Po chvíľke prišiel sprievodca s otázkou, či ideme do Bratislavy, a že budeme chvíľu meškať, ale určite pôjdeme ďalej. Už vtedy sme si povedali, že to bolo veľmi milé, a na naše skúsenosti so železnicami u nás dosť nezvyčajné. O ďalšiu chvíľu prišiel znovu, tentokrát, či niekto vraví po nemecky, aby prekladal, lebo naša lokomotíva je "kaput" (no tomu by rozumeli asi všetci), a že o trištvrte hodinu príde nová a budeme pokračovať v ceste, nech neotvárame okná, lebo kúrenie je vypnuté, a do Bratislavy prídeme asi s hodinovým meškaním. To všetko bez nervozity, kľudným hlasom, a možno i úsmevom pod fúzami, ktorý však nikoho nehneval, skôr sme len prekvapení poznamenali, že toto sa asi na Slovensku často nedeje, a teraz nemám na mysli tú kaput lokomotívu, ale ten prístup. I u nás som zažila problémy na trati, a netvrdím, že by sa nikdy nestalo, že by prišiel sprievodca, moje skúsenosti z dennodenného dochádzania do práce však svedčia o opaku. Informácie o nejakej poruche sa k čakajúcim cestujúcim dostávali skôr cestou typu "jedna pani povedala" a vlakom sa len šírili informačné šumy "že vraj máme problémy s lokomotívou", "že vraj sme niekoho zrazili", "že vraj na trati leží spadnutý strom", "že vraj ..." Pripúšťam, že toto bol len krátky vlak plný lyžiarov, a čakali sme rovnako dlho, ako by sme čakali bez danej informácie, ale i tak bolo milé, že sprievodca prešiel všetkými vagónmi a oznámil čo sa stalo a my sme boli informovaní. Ten prístup sa mi rátal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lokomotíva bola do 45 minút vymenená, "domov" sme fakt prišli s hodinovým meškaním, a za nami bol super deň, ktorý nepokazila ani pokazená lokomotíva :-)

Katarína Krasňanská

Katarína Krasňanská

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

blogerka začiatočníčka Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu